POTULKY PO ISTANBULE

By | 26. October 2014

Istanbul je najväčšie mesto Turecka. Má viac než 13 miliónov obyvateľov. Rozkladá sa na dvoch kontinentoch a spája európsku a orientálnu kultúru a kuchyňu. Je to teda ideálne miesto na kulinársku expedíciu špekulantov. Tým, ktorý tam ešte neboli by sme radi priniesli aspoň maličkú koštovku aký je Istanbul po kulinárskej stránke. Plus pripájame aj pár fotiek kultúry aby sa nepovedalo, že sme barbari :)

Typické turecké suroviny ako kuskus, ryža, baklažán, kebab, čaj, baklava, ryby boli prítomné na každom rohu a tak sme sa snažili ochutnať toho najviac čo sa dalo a čo peňaženka dovolila.

Hagia sofia

Modrá mešita
Galatský most – všimnite si tie rybárske palice na moste na pravo, odtiaľ ste si mohli ísť chytiť večeru ;) 
Bosporský most

Začneme tou úplne najtradičnejšou vecou, ktorú nájdete na každom rohu, v každej reštaurácii či bare.  Čierny čaj dostanete v takýchto alebo veľmi podobných pohárikoch s kockou cukru. Cena sa pohybuje podľa lokality a koncetrácie turistov. To, že je to bežnou súčasťou života spoznáte keď zbadáte miestnych pobehovať po uličkách na trhu so špeciálne upravenou táckou, kde je uložených zopár čajov pre predávajúcich, miesta donášková služba.

Takto vyzerala naša prvá večera. Vyberali sme si ako v bufete čo nám padlo do oka a výborná kombinácia chutí nám príjmne naštartovala výlet. Naľavo nájdete niečo ako slanú tortičku, kde základ je pečený baklažán s kôpkou pečené mletého mäsa a zemiakovej kaše a všetko je to zapečené so syrom. Ako príloha je varený cícer v korenistej omáčke a bulgur v paradajkovej omáčke. Napravo je pečený baklažán plnený mletým mäsom s ryžou a opäť cícerom. Hoci to na fotke poriadne nevidno, nachádza sa tam aj jeden kúsok plneného vínneho listu s ryžou a mletým mäsom (niečo ako naše holúbky), super predjedlo. V každej reštaurácii sme dostali neobmädzene veľa chleba bez príplatku, z čoho sme boli príjemne prekvapení. 

Čerstvá šťava z granátového jablka – predavačov čerstvých štiav, hlavne z granátoveho jablka a pomarančov, ste mohli nájsť na každom rohu. Značná časť z nich to mala ako ilegálny biznis, preto ani neprekvapovalo keď zrazu okolo vás prefičali aj so svojím vozíkom pred blížiaciou sa hliadkou. Do jedného pohára sa zmestili asi 2-3 granátové jablká za cenu, za ktorú by sme si doma ani len jedno nekúpili (možno tak v akcii). Šťava bola veľmi chutná až človek cítil tie vitamíny v tele :)
Köfte – turecké mäsové guličky podobné našim fašírkam. Pripravované z jahňacieho mäsa, ktoré je namleté jemnejšie asi ako sme zvyknutí my. Môže obsahovať rôzne zmesi korenia, jednou z nich však určite je mletá rasca. S köfte sa môžete stretnúť aj v surovom stave ako tatarák. Naše bolo podávané s ryžou, grilovanými baraními rohmi a jednoduchým šalátom + obligatótnou miskou pečiva. 
Raz keď sme sa chceli neobedovať a nevedeli sme si vybrať čo skôr a čo je vlastne čo, tak sme si vybrali podľa obrázku. Neboli sme sklamaní, keďže šošovicová polievka aj pilaf boli úžasné. To, že sme jedli pilaf sme sa dozvedeli až doma pri googlení správneho názvu. V tejto variácií pilaf sa jednalo o slaný koláč, ktorý bol naplnený ryžou, kuracím mäsom, hrozienkami a orieškami. Veľmi dobrá vec. Asi to onedlho vyskúšame doma. 

Turecký Fastfood – počas nášej návštevy Istanbulu nám počasie veľmi neprialo a dosť často pršalo, tak sme sa rozhodli pre jednu z ponúkaných plavieb loďou. Aby sme neumreli od hladu počas dvojhodinovej cesty, tak sme sa rozhodli vziať si obed so sebou na loď. Voľba padla na obligátny döner, ku ktorému sme dostali ako kombo jogurtové mlieko a loďku pide, ktorú nám takto pekne rozkrájali a zabalili.

Paradoxom Istanbulu pre nás bolo, že sme nemali ani jeden dobrý kebab. Vyskúšali sme ich 3, no asi sme vždy mali šťastie na “pascu” na turistov, pretože boli horšie ako priemerné, čo je trochu aj škoda.
Krumpir – ďalšie jedlo, ktoré by sa dalo zaradiť medzi fastfood. Tak ako my máme bagetérie, tak sme v Istanbule našli predávať krumpir. Jedná sa o pečený zemiak, ktorý narežú a vnútro v rámci zemiaku nasekajú a zmiešajú s maslom a strúhaným syrom. Následne si už môžete vy vybrať z pultu ingrediencie, čo vám ku zemiaku najviac pasujú. Kombinácia, ktorú vidíte na obrázku nižšie je trochu viac divoká, no presne o to ide, do zemiaku si dáte na čo máte aktuálne chuť a pasuje vám k tomu. 
Koreniny, oriešky, sušené ovocie… všetko toto je možné nájsť predávať bežne na uliciach v obytných častiach a na bazároch, hlavne na Egyptskom bazáre = Spice Bazaar, ktorý je turisticky najznámejším, no zároveň aj najrušnejším a asi najdrahším. Predavači najradšej predávajú z veľkých 50 kilových vriec asi aby ste sa cítili trápne keď si kupujete len 10 deka :)

Poslednou kapitolou sú sladkosti. Vyzerali aj chutili delikátne. Vyskúšali sme aj klasickú baklavu, ktorá bola ako ináč super. Všetky turecké dezerty sa nám však zdali šialene sladké, preto niekedy úplne stačil jeden malý kúsok. Na fotkách nájdete variácie dezertov s orieškami, sušeným ovocím a medom. Dokonca sme videli aj sladký kebab z tureckého medu, fíg a orieškov. 

Keďže sme mali celkom zlé počasie, mesto sme si veľmi neužili, no zato sme mali možnosť túlať sa bazármi, malým uličkami a vychutnávať si jedlo, ktoré bolo naozaj super. 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*

code