TOSKÁNSKE CHUŤOVKY

By | 20. February 2018

La Dolce Vita. Taliansko a vynikajúce jedlo patrí proste k sebe. Navštíviť Taliansko bez ochutnávania ich dobrôt ani nie je možné. Veď aj Julia Roberts si to vo filme “Jedz, Modli sa a Miluj” namierila za dobrým jedlom práve týmto smerom.

Minulý rok sme ešte na jar strávili 10 dní v Toskánsku a jedlo bolo veru jedným z highlightov nášho pobytu. Našim hlavným cieľom samozrejme bola krajina a kultúra, no dobre najedeným sa nám krajina spoznávala oveľa príjemnejšie. Určite nás neberte ako expertov na taliansku kuchyňu, no radi s vami pozdieľame čo sa nám páčilo, chutilo a osvedčilo.

Fun Fact – za 10 dní sme nepribrali, čo nás samozrejme potešilo :) no priemerných denných 25 000 nachodených krokov k tomu dosť pomohlo. Zároveň všetky potraviny boli kvalitné. A možno sa vám z toho príspevku bude javiť, že sme toho pojedli veľa, no boli sme tam predsa len 10 dní, sme dvaja a štandardne si neobjednávame to isté alebo sa prípadne o jedlo delíme, ako napríklad o pizzu alebo “obložené” taniere.

Raňajky

Počas cestovania bývame najradšej v apartmánoch, a to v drvivej väčšine prípadov znamená, že nás nečakajú žiadne kontinentálne, švédske stoly a ani iné hotelové raňajky. Vôbec to ale nevnímame negatívne, keďže vždy radi ochutnávame miestne špeciality, pochutiny a zastavujeme sa na malé pauzy.

V Taliansku sú najtradičnejšie raňajky káva a sladké pečivo, brioška. My sme si najčastejšie kupovali cappucino a croissant. Znie to možno obyčajne, no chutí fantasticky. Je to ťažké popísať, no talianske cappucino aj čerstvé croissanty chutili božsky. Možno je to aj tou dovolenkovou pohodou, no mali sme pocit, že jedno aj druhé sme ešte také dobre nejedli. Najčastejšie sme si takéto raňajky kúpili so sebou a presunuli sa ku nejakej peknej pamiatke, aby sme si mohli povedať, že sme raňajkovali tam a tam :)

cappuccino & (sépiový) croissant, Bologna

Apropó káva. Káva v Taliansku je téma sama o sebe. Vo všetkých zdrojoch, ktoré sme si študovali pred odchodom sme našli, že najtradičnejšie je dať si obyčajnú kávu – naše preso, to menšie, ako niektorí taliani hovorili, “caffe normale”. Na bare si vypýtajte “un caffe”. V Taliansku sa káva nepije v kaviarni, ale v bare, aspoň to je ich zaužívaný názov. V drvivej väčšine prípadov pijú Taliani kávu rýchlo, priamo na bare. A zastavujú sa na ňu viac krát za deň. Ak mlieko do kávy, tak len ráno. Vo forme už spomínaného cappucina alebo caffe latte, no nečakajte naše štandardné obrovské latečká. Teplé mlieko nevplýva dobre na zažívanie, a preto ho poobede už nezaradzujú do svojho jedálnička. Dokonca sa vraj niektorí čašníci môžu pohoršovať, keď si ho objednáte poobede. Nevieme, neskúšali sme to. Objednávanie si kávy je jednou z tém, ktorá je súčasťou povinného naštudovania si pred odchodom do Talianska.

Ďalšie kávy ako Caffe America vraj Taliani ani nepijú, považované je za čisto turistickú záležitosť. Čo sme nevyskúšali, no napravíme pri najbližšej návšteve, je Caffe Correto – káva so shotíkom likéru, odporúča sa dať si v poobedných hodinách. Cena kávy záleží aj od miesta v rámci kaviarne/baru, kde si ju dávate. Priamo na bare je cena najnižšia. Potom sa cena postupne stupňuje, najdrahšie je sadnúť si na kávu vonku pred kaviarňou, cena potom vie byť aj niekoľko násobne vyššia ako na stojáka.

kávička v Caffè Terzi, Bologna

Pizza

Ani sme sa tak netešili na cestoviny, ako na fajnú poctivú, na drevenom uhlí pečenú pizzu. Ktorá je v správnej peci hotová  za menej ako minútu. A veru sme neoľutovali ani jednu pizzu, ktorú sme ochutnali. Kúsok od nášho ubytovania vo Florencii sme si večer všimli dlhú radu v pizzerii, a zároveň na schodoch kúsok od pizzerie veľké množstvo ľudí s pizzou od nich. Riskli sme to aj bez pozerania si referencií na nete, veď referenciami bola dlhá rada pred podnikom. Ani sme dlho nečakali a dostali sme vynikajúci pizzu aj s vínkom do plastových pohárov aby sme si mohli prisadnúť ku ostatným na schody.

I’PIZZACCHIERE, reštaurácia pod vyhliadkou Piazzale Michelangelo

Gusta Pizza, Florencia

pizza, Lucca

Na cestoviny sme priamo v reštaurácii boli len raz. A to práve na Boloňskú omáčku v Bologni. Vypozerali sme dopredu reštauráciu Sfolgia Rina, kde síce bola čakačka na viac ako pol hodinu, no keďže vonku pršalo, tak sme sa niekam vonku neponáhľali. A zároveň ten rad postupoval dosť rýchlo. V reštaurácii totiž mali menšie stoly pre 2-4 osoby a veľké stoly pre cca 20 ľudí, kde nás usadili vedľa ostatných, ak nám to nevadilo. Práve naopak, bolo to zaujímavejšie a vôbec sme necítili, že by bola ohrozená naša privátna zóna. Ku cestovinám samozrejme muselo byť prosecco.

Boloňská omáčka v Sfoglia Rina, Bologna

Cestoviny sme si inak zo dva krát pripravili aj sami na ubytovaní so surovinami, čo sme kúpili na trhu. A raz sme skúsili malú fast food prevádzku, kde sme si vybrali z cestovín a omáčok z ponuky, a za chvíľku nám dali zabalenú našu kombináciu. Taliansky fast food.

Taliani nemajú radi fast food, je v úplnom rozpore s ich zvykmi. Práve v Taliansku sú začiatky hnutia slow foodu, ktoré je protikladom ku globalizovanému fast foodu.  Cieľom hnutia je vážiť si kultúru stolovania, užívaním si jedla, pomalým jedením a užívaním si času stráveného s rodinou a priateľmi počas jedla. Slow food je aj o lokálnych potravinách a starých, klasických receptoch. Všeobecné také nikam neponáhľanie a váženie si toho, čo máme. A v tomto sú Taliani dobrí. Mali by sme sa podučiť.

“Obložené taniere”

Lepší názov ako obložené taniere nás popravde nenapadol. Najčastejšie sme ho v menučku našli pod názvom “platter”. Väčšinou sa jednalo o kombináciu syrov, šuniek a salámov, väčšinou lokálnych. Prípadne k tomu pridali nakladanú zeleninu, sušené paradajky, nejaké nátierky a samozrejme pečivo. Väčšinou ruka v ruke s takýmto tanierom šiel aj pohár vínka alebo aperol. Zámerom bolo posedieť si s pohárikom vínka a niečo malé k tomu mať na zajedenie. No taniere boli zväčša tak bohaté, že zasýtili na poriadne dlho.

lokálny trh, Bologna

Najbohatší a chuťovo najzaujímavejší tanier sme vyskúšali v Siene, v miestnom lahôdkárstve, kde nám majiteľ pripravil tanier priamo na mieru. Našim pôvodným zámerom bola ľahká večera, no po tejto dávke, sme ešte chvíľku radšej brázdili ulicami a spokojne odfukovali.

Gino Cacino di Angelo, Siena

Veľmi sa nám tento štýl stolovania zapáčil a náš prvý pokus o zopakovanie vyzeral približne takto. Konkrétne to boli víkendové nostalgické raňajky za Talianskom :) Odporúčame určite vyskúšať aj pre návštevy.

Snack

Keďže sme nemali veľmi veľké raňajky, pomerne skoro sme dostali chuť na nejaký prešmak alebo na jednoduchý obed za pochodu. Naraziť na malé prevádzky, ktoré predávajú panini nie je vôbec problém. A s trochou prípravy, resp. teraz už pomaly všade dostupným internetom bez roomingu, nie je problém si vypozerať, ktoré prevádzky sú tie kvalitnejšie.

Oproti našim klasickým bagetám panini obsahujú len 2-3 ingrediencie, ale na chuti a kvalite im to určite neuberá. Práve naopak, kombinácie sú vyvážené, veľmi príjemné a ľahko stráviteľné, na miesto našich rôznych pomazánok sa používa olivový olej.

Alebo môžete naraziť aj na čertvo pripravené vysmažené chobotničky :)

snack na miestnom trhu v Siene

Panini – kombinácia 1 mozzarella, paradajka, šalát, kombinácia 2 – mozzarela, paradajka šunka, San Gimignano

Pan di strada, Lucca – kombinácia olivový olej, rukola, prosciutto

Zmrzlina a sladkosti

Pre ženskú časť našej posádky je medzi sladkosťami top topov zmrzlina, takže Taliansko je stelesnením neba. Na každom rohu je nejaká zmrzlináreň. Netreba sa ani báť dlhých radov, práve naopak. V zmrlinárňach sa posúvajú rady pomerne rýchlo a väčšinou ten rad je zárukou toho, že ste na dobrom mieste.

Typ: pri zmrzline nie je treba skúšať všakovaké chute, najlepšie si porovnáte kvalitu zmrzliny, keď budete skúšať cca podobné príchute, prípadne až stále rovnaké.

zmrzlináreň La Carraia, Florencia

Takéto sladkosti nájdete tiež na každom rohu. Keď po croissante máte ešte stále miesto v sladkej komôrke, odporúčame vyskúšať cannoli. Alebo hoc aké iné dobroty, je z čoho vyberať.

Cannoli

Trhy a obchody

Návšteva miestnych trhov je počas dovolenky už naším zvykom. Vždy sa snažíme pohľadať v meste tie najznámejšie trhy, a zároveň aj tie čo máme blízko nášho ubytovania. V drvivej väčšine prípadov sú pre nás zárukou dobrého jedla, či už raňajok, obeda alebo nejakého prešmaku. A zároveň aj príjemnou prechádzkou pomedzi stánky a miestne dobroty. Čím menší trh, tým samozrejme autentickejšia a príjemnejšia atmosféra.

 

 

 

2 thoughts on “TOSKÁNSKE CHUŤOVKY

  1. Petra

    Siena je najuzasnejsie mesto na svete… Krasne spomienky na vysokoskolske casy… :-) Som rada, ze som si vdaka vasmu clanku mohla zaspominat – super fotky!

    Reply
    1. spekulujeme Post author

      Nám sa tiež neskutočne páčilo a už sa tešíme keď sa nám podarí vrátiť sa tam späť :)

      Reply

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*

code